Farský kostol sv. Štefana-kráľa v Žiline
Najstaršou a najvzácnejšou sakrálnou stavbou nielen vo farnosti, ale i v širšom okolí je nepochybne Kostol sv. Štefana, kráľa. Farským kostolom sa stal až v roku 2010. V minulosti bol viackrát predmetom výskumu najmä archeológov, historikov umenia i historikov.
Lokalizácia kostola
Dodnes vyvoláva otázka jeho lokalizácie niekedy až búrlivé diskusie, pretože počas druhej polovice minulého storočia sa kostol zvykol označovať ako kostol v Závodí. Tak je napr. uvedený aj v publikácii o Žiline vydanej v roku 1963 [1]. Pričom ešte v prvej polovici 20. storočia sa uvádzal ako „pri Závodí“ [2]. Už v roku 1975 na tento problém poukázal aj historik Richard Marsina: Tento objekt sa v odbornej literatúre veľmi často označuje nesprávne ako „kostol v Závodí“, hoci je a vždy bol v chotárnej časti Žiliny zvanej Rudiny, ktorá bezprostredne susedí so Závodím; v čase stavby kostola Závodie ešte ako samostatná obec nejestvovalo [3]. O problematike správnej lokalizácie sa zmienil i archeológ Jozef Moravčík, ktorý je taktiež zástancom rovnakého názoru. Podotkol však, že ani v súčasnosti sa o tom nepodarilo väčšinu verejnosti presvedčiť [4]. Už z názoru Richarda Marsinu, ktorý sa veľmi podrobne prakticky celý profesijný život venoval aj osídleniu tejto oblasti, je zrejmé, že kostol je skutočne na území Žiliny. Pozrime sa však aj na to, čo o lokalizácii kostola prezrádzajú historické pramene.
Kostol v historických prameňoch
Kostol sa prvý raz v písomných prameňoch spomína v roku 1429 v zápisoch najstaršej žilinskej mestskej knihy [5].
Niekoľko zmienok nachádzame aj z priebehu 16. storočia, napr. 1550 (kostel Swateho krale), podobne v 1558, 1563 (roly v swateho Krale), 1586 (roly w Rudinach k swatemu kraly) či 1596 (pol pruta roly v Swateho krale). Ani z jednej zo spomínaných zmienok však nenájdeme nejaké vodítko k presnému určeniu geografickej polohy kostola.
Až v jednej relácii stoličnej komisie z roku 1624 nachádzame zmienku o mŕtvom tele baču Jána Poluvsana, ktere nepochovano lezelo v kostele u svateho krala tak rečenem in possessione Solna et comitatu hoc Thrincziniensis existente habitam [6] (lat. v obci Žilina ležiacej v tejto Trenčianskej stolici). Kanonická vizitácia z roku 1674 hovorí len, že kostol leží mimo mesta (est quaedam ecclesia extra civitatem sancti regis Stephani) [7].
Presnejšiu polohu kostola popísal vizitátor v roku 1699, keď napísal, že kostol sv. Štefana, kráľa leží na poli Žiliny smerom k Závodiu [8].
Podobne žilinskí mešťania v roku 1705 o kostole napísali, že leží mimo mesta pri Závodí v poli dobrý kus od mesta [9].
Vizitácia z roku 1728 sa zmieňuje, že kaplnka sv. Štefana-kráľa je postavená mimo mesta smerom na juh na územiach Žiliny a Závodia (intra territoria Solnense et Zavodiense) [10]. Ide o ojedinelý prípad, keď sa spomínajú územia oboch lokalít. To však dávame do súvisu s tým, že kostol mal k nemu patriace pozemky tak na Rudinách (v Žiline) ako aj v lokalitách Pod Vinicu, Nad Vinicu (v Závodí).
Treba tiež podotknúť, že pokiaľ pramene uvádzajú polohu mimo mesta (tak ho vo svojom diele v prvej polovici 18. storočia opísal aj Matej Bel [11]), neznamená to, že kostol bol mimo žilinského chotára. Práve naopak, aj z ďalších zmienok uvidíme, že kostol síce opisovali ako ležiaci mimo (centra) mesta, ale v žilinskom chotári.
Veľavravný je opis farnosti z roku 1754, kde sa píše, že kostol sv. Štefana, kráľa je v poli a jeho patrónmi sú mešťania, na ktorých pozemku stojí [12].
Jednoznačný doklad pochádza tiež z roku 1767. Vo vizitácii sa nachádza kópia nájomnej zmluvy na jednu roľu kostola, ktorý sa uvádza ako ecclesia suburbana – kostol na predmestí [13] a Predmestie bolo súčasťou Žiliny.
Napokon uvedieme ešte opis z vizitácie z roku 1798. Tu sa píše: Kostol sv. Štefana, kráľa stojí mimo mesta smerom na juh, vo vzdialenosti takmer pol hodiny na poli medzi cestou vedúcou do Závodia a farským poľom [14].
K lokalizácii kostola môžu pomôcť aj vymedzenia chotárov Žiliny a Závodia z roku 1850. Z nich vyplýva, že hranicou medzi oboma obcami bola rieka Žilinka (dnešná Rajčanka, zaujímavosťou je, že kým v žilinskom vymedzení sa uvádza rieka už pod súčasným názvom Rajčanka, v tom Závodskom sa spomína ešte stále ako Žilinka) [15].
Keďže kostol stál a stojí na ľavom brehu Rajčanky, je zrejmé, že stojí v žilinskom chotári, v lokalite Na Rudinách. Veľmi pekne je tento stav zaznamenaný aj na známej mape Michala Ruttkaja z roku 1747 [16]. Príčiny, pre ktoré sa v minulosti objavila nepresná lokalizácia kostola, môže byť viacero. Už z Ruttkajovej mapy ako i starších písomných prameňov vyplýva, že svoje pozemky mali v lokalite Na Rudinách aj viacerí obyvatelia Závodia (podľa Ruttkajovej mapy napr. Michulek, Šutek, Ftorek či Šoška). I samotná poloha kostola, stojaceho oveľa bližšie Závodiu než Žiline, mohla menej znalých či neznalých miestnych pomerov (pretože do Závodia kostol lokalizovali najmä ľudia, ktorí tu počas prvej polovice 20. storočia robili odborný výskum a ich predmetom bol kostol a jeho architektúra, výzdoba, nie lokalizácia; známe pramene ho lokalizovali vždy do Žiliny) zvádzať k lokalizácii do Závodia. Z vyššie uvedených dôvodov to však nebolo správne.
To ale neznamená, že by kostol sv. Štefana-kráľa bol menej „závodským“. Keďže Závodie patrilo po dlhé stáročia k žilinskej farnosti, v tom čase filiálny kostol, ktorý bol naviac oveľa bližšie ako farský, využívali, pokiaľ to bolo možné, na všetky náboženské úkony. Závodčania mali ku kostolu vrelý vzťah, chodievali do neho na bohoslužby, doložené sú rôzne obety (dary i peniaze) pre kostol, ľudia zo Závodia robili v kostole kostolníkov, v ňom sa krstili, sobášili (minimálne v období, keď bol farský kostol v rukách evanjelikov) a pri kostole sa do roku 1909 aj pochovávali; zvony kostola ich vyprevádzali na „poslednej ceste“. Nedávno sa stal „Králik“, ako ho miestni volajú, ich farským kostolom.
Vznik kostola
Dôležitou otázkou bolo pre odborníkov určenie vzniku kostola. V roku 1937 ho Václav Mencl datoval do polovice 13. storočia [17].
Pokračujúci archeologický, stavebno-historický, architektonický výskum však kostol datujúna rozhranie 12. – 13. storočia, najneskôr do prvej tretiny 13. storočia [18].
Ako bolo spomenuté, prvá písomná zmienka pochádza približne dvesto rokov po jeho výstavbe. Nejaký opis vzhľadu kostola alebo iná obsiahlejšia zmienka však pochádza až zo začiatku 17. storočia, keď sa v roku 1603 mala uskutočniť nejaká oprava kostola: ze z tych pozustalych na tem statku penizech, co dobry lide sami od sebe dobrovolnie na opravu kostiela Svateho krale rečeneho oferovali jest in toto fl. novem ... pan fojt Petrovi Černemu murarovi zdejšimu zavdavku dal, co na kerchov u Svateho krale budovati, pakliby nebudoval, poviny bude na opravu toho chramu takove penize navratiti [19].
V roku 1644 sa v kostole spomína novo vystavený oltár [20].
Z účtov kostola však vyplýva, že isté úpravy a opravy sa na oltári robili aj v rokoch 1646 a 1647, kdi oltar novy ustavili [21].
Okrem toho účty informujú aj o iných menších či väčších opravách. Napr. v roku 1646 vietor poškodil strechu, preto kupeno jest jedno brvno od Stalmacha, ktere se dalo na hradu prokresat, kdy povetrie dach pohnulo. V tom istom roku sa do kostola chceli vlámať zlodeji, takže kupeny jest jeden zamek na predni vrata, ponevadž prvši zlodiejja polamali. O rok neskôr bola opravovaná aj ohrada okolo kostola, ktorú taktiež poškodil vietor, pretože na tento účel boli zakúpené klince a dosky. V roku 1647 i 1652 sa opravovala strecha novým šindľom nad oltárom, teda nad presbytériom. O dva roky neskôrmurár vyrovnával omietku pri oltároch a taktiež sa nakúpil šindeľ, kterižto se vybit dal v nove okolo cimiteri svatokralskeho. Spotrebovalo sa ho 32 kôp [22].
Vzhľad kostola
O vzhľade kostola sa však veľa nedozvieme ani z kanonických vizitácii z rokov 1674 – 1697. Zväčša informujú len o tom, kde sa nachádza, že má nejaké polia a pod. Celkovo sú tieto zápisy veľmi stručné [23].
Krátky je aj prvý konkrétnejší opis z roku 1699. Podľa neho je kostol kamenný, dostatočne priestranný, bez veže, ale ohradený dobrým múrom. Má vhodný oltár, dobré lavice a na chóre sa nachádzal organ. Loď kostola mala rovnú strechu, klenbou bola zaklenutá len svätyňa. Pod strechou bol umiestnený jeden malý zvon, ktorý sa používal ako umieračik [24].
Do roku 1728 sa vzhľad pravdepodobne nijako obzvlášť nezmenil, ale z kanonickej vizitácie vykonanej v tomto roku sa dozvedáme, že kostol už má drevenú vežičku, v ktorej sa nachádzal jeden menší zvon, okrem toho mal kostol aj spomínaný umieračik. Oltár bol starý, drevený a znázorňoval Pannu Máriu [25].
V roku 1754 sa v opise kostola spomína nejaká väčšia oprava, na ktorú sa minul celý kapitál kostola. Žiaľ podrobnosti sa tu neuvádzajú [26].
K rozsiahlejším stavebným úpravám došlo v rokoch 1762 – 1763. Vizitácia z roku 1767 o tom píše, že teraz už je zaklenutá nielen svätyňa, ale aj loď kostola [27]. Boli zamurované románske okienka v južnej stene lode a nahradili ich barokovými oknami, ktoré pribudli aj na severnej stene lode. Pravdepodobne bol zamurovaný pôvodný vchod v južnej stene, ktorý nahradil nový na západnej strane [28].
V roku 1798 sa podrobnejšie opisujú oltáre, ktoré mali rovnakú podobu už v roku 1767. Na hlavnom oltári bol v strede obraz patrónky Uhorska Panny Márie, ktorej sv. Štefan a sv. Ladislav podávajú kráľovskú korunu, pričom sv. Ladislav drží i uhorský erb. Oltárna menza bola murovaná, na hlavnom oltári bol umiestnený svätostánok i štyri svietniky. Za hlavným oltárom bol oddelený priestor, ktorý slúžil ako sakristia a na úschovu liturgických paramentov. Na jednom bočnom oltári bola podoba trpiaceho Krista s jeho matkou a sv. Jánom stojacimi pod krížom, druhý oltár predstavoval bez poškvrny hriechu počatú Pannu Máriu. Vo veži boli dva zvony zasvätené sv. Štefanovi a sv. Ladislavovi, ktoré konsekroval nitriansky biskup Révaj [29]. Približne takto vyzeral kostol v 18. a 19. storočí. V roku 1848 mal slúžiť ako vojenský sklad, no už o rok neskôr ho opravili [30].
Areál kostola
Okolo kostola bol už od stredoveku cintorín, v ktorom boli pochovávaní veriaci z farnosti. Zo 17. storočia pochádzajú správy, podľa ktorých tu pochovávali obyvateľov žilinského predmestia, Závodia, Strážova, Bytčice i Ilového [31]. Cintorín bol ohradený múrom a pochovávalo sa tu až do roku 1909. Posledným Závodčanom pochovaným na cintoríne pri Kostole sv. Štefana, kráľa bola Žofia Lalinská, rod. Sibilová, ktorá zomrela 9. decembra 1909 vo veku 60 rokov a pochovaná bola o deň neskôr. Prvým Závodčanom pochovaným na novom závodskom cintoríne bol hrobár 78-ročný Jozef Kemka pochovaný 21. decembra v tom istom roku [32]. Od tých čias sa pri kostole nepochovávalo.
„Znovuzrodenie“ kostola v 20. storočí
V roku 1926 bolo ku kostolu pristavané schodisko do podkrovia a vytvorený nový južný vstup na emporu. Fasáda kostola dostala novú omietku [33].
V roku 1949 akademický maliar Mojmír Vlkoláček odkryl v kostole vzácne nástenné maľby na chóre, v apside a na východnej stene lode. Maľby boli reštaurované nálezcom, ktorý spolupracoval s maliarom Petrom Júliusom Kernom v roku 1956.
Nástenné maľby vznikali od polovice 13. do konca 15. storočia. V nasledujúcom období 16. alebo 17. storočí časť z nich ešte prekryla ďalšia výmaľba, preto sa najstaršie vrstvy nezachovali ucelene [34].
V roku 1956 bol z kostola odstránený hlavný barokový oltár, aby vynikli novo objavené nástenné maľby v apside. Oltárny obraz od neznámeho autora z 18. storočia bol premiestnený na západnú stenu v priestore empory. V novembri 1963 Krajské stredisko pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici zapísalo kostol do štátneho zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok Stredoslovenského kraja spolu s farským kostolom a ďalšími pamiatkami [35].
Počas druhej polovice minulého storočia bol kostol niekoľkokrát renovovaný, viackrát sa v ňom i v jeho okolí robili archeologické výskumy a dodnes zostáva jednou z najvzácnejších pamiatok na území severozápadného Slovenska.
Poznámky:
[1] KRISTENOVÁ, V., Žilina v minulosti a dnes. Banská Bystrica, 1963.
[2] MENCL, V., Stredoveká architektúra na Slovensku. Praha-Prešov: Nákladom čs. grafickej únie, 1937, s. 338 – 339.
[3] MARSINA, R., Žilina v období včasného a vrcholného feudalizmu. In HALAJ, D., MARSINA, R. (zost.), Žilina, dejiny a prítomnosť. Martin, Osveta pre MsNV v Žilina, 1975, s. 270, pozn. 4.
[4] MORAVČÍK, J., ŠKVARNOVÁ, M., KRUŠINSKÝ, Š., História Žiliny 2. Kostol sv. Štefana-kráľa. Žilina: EDIS, 2002, s. 8.
[5] CHALOUPECKÝ, V., Staré Slovensko. Bratislava, 1923, s. 99.
[6] Familiae Esterázi, Štátny archív ZA-BY, TŽ I.
[7] Kanonická vizitácia Žiliny, 1674.
[8] Kanonická vizitácia Žiliny, 1699.
[9] ŠA ZA-BY, MMŽ sign. A 103.
[10] Kanonická vizitácia Žiliny, 1728.
[11] BEL, M., Notitia Hungariae novae historico geographica, comitatus Arvensis et Trentsiniensis. Ed. Gregorius Tóth. Budapest: Magyar országos levéltár, Magyar tudományos akadémia tötrénettudomýnyi intézete, 2011, s. 232.
[12] Súpis farností z roku 1754.
[13] Kanonická vizitácia Žiliny, 1767.
[14] Kanonická vizitácia Žiliny, 1798.
[15] Mezepis Žiliny a Mezepis Závodia z roku 1850, Veľká obec Žilina. ŠA ZA-BY, MMŽ.
[16] Porovnaj mapu Delineatio specialis agrorum privilegiati oppidi Solna z roku 1747 od geometra Michala Ruttkaja z Nededze. Mapa sa nachádza v zbierkach Považského múzea v Žiline.
[17] MENCL, V., Stredoveká architektúra na Slovensku. Praha-Prešov, Nákladom čs. grafickej únie, 1937, s. 338 – 339.
[18] MORAVČÍK, J., ŠKVARNOVÁ, M., KRUŠINSKÝ, Š., História Žiliny 2. Kostol sv. Štefana-kráľa. Žilina, EDIS, 2002, s. 77.
[19] Protocollum 1593 – 617, s. 226 – 227; ŠA ZA-BY, MMŽ.
[20] HOLUBY, J. Ľ., Materiály k dejinám cirkvi evanjelických a. v. v stolici Trenčianskej. Vizitačné protokoly, 1886, s. 22. Literárny archív SNK v Martine, sign. A 1341.
[21] ŠA ZA, MMŽ, sign. A 301.
[22] ŠA ZA, MMŽ, sign. A 301.
[23] Napr. Kanonická vizitácia z roku 1674: Est quaesdam ecclesia extra civitatem sancti regis Stephani, spectans ad hanc matrem ecclesiam. Habet quasdam agros, ex quibus cedit tertius manipulus pro ecclesia, item habet mappas quasdam et strofiola, quorum numerum habet in inventario parochus. SNA, Nitrianske biskupstvo, film. II.B., 103.
[24] Tamtiež, 104.
[25] Kanonická vizitácia Žiliny, 1728.
[26] Opis kostolov, 1754; ŠA ZA, TŽ I.
[27] Kanonická vizitácia Žiliny, 1767.
[28] MORAVČÍK, J., ŠKVARNOVÁ, M., KRUŠINSKÝ, Š., História Žiliny 2. Kostol sv. Štefana-kráľa. Žilina, EDIS, 2002, s. 15.
[29] Kanonické vizitácie Žiliny z rokov 1767 a 1798. Tiež Opis kostola 1770.
[30] PRIKRYL, Ľ., V. (zost.). Stručné dejiny farnosti Žilina. Žilina, RKFÚ Žilina-mesto, 2006, s. 41.
[31] ŠA ZA-BY, MMŽ, sign. A 301.
[32] Matrika zomrelých žilinskej farnosti, Archív Rímskokatolíckej cirkvi, Farnosti Žilina-mesto.
[33] PRIKRYL, Ľ., V., Historia domus parochiae Solnensis (1900-2000), s. 422. Rukopis. Biskupský úrad v Žiline.
[34] MORAVČÍK, J., ŠKVARNOVÁ, M., KRUŠINSKÝ, Š., História Žiliny 2. Kostol sv. Štefana-kráľa. Žilina, EDIS, 2002, s. 39.
[35] PRIKRYL, Ľ., V., Historia domus parochiae Solnensis (1900-2000), s. 821 – 823 a 881. Rukopis. Biskupský úrad v Žiline.
Autor textu: Mgr. Drahomír Velička, PhD.
Text bol publikovaný v knihe Petra Brončeka (zost.) Závodie (2018).
Tu je uverejnený s láskavým dovolením autora aj zostavovateľa.