Súčasťou areálu farského Kostola sv. Štefana, kráľa je aj cintorín, ktorý má dnes parkovú úpravu, ale ešte pred päťdesiatimi rokmi boli na tejto ploche evidentne viditeľné jednotlivé hroby a na sviatok Všetkých svätých chodili aj na tento cintorín nielen Závodčania, ale aj rodinní príslušníci zomrelých z iných obcí z okolia, pomodliť sa za svojich, tu pochovaných predkov, a zapáliť na ich hroboch sviečky.

Kto a kedy bol na tomto cintoríne pochovaný prvý, ostane už navždy pre nás tajomstvom. Možno však predpokladať, že toto miesto slúžilo ako cintorín veľmi dávno, možno ešte skôr ako bol postavený Kostol sv. Štefana, nakoľko toto územie bolo obývané od najstarších čias a aj naši predkovia museli niekde ukladať k večnému odpočinku svojich blízkych, ktorí zomreli.

Taktiež môžme predpokladať, že sa pochovávalo aj mimo dnešných múrov opevnenia kostola, pretože tieto múry boli vybudované neskôr, ako Kostol sv. Štefana.

S istotou však možno povedať, že v okolí Kostola sv. Štefana sú pochované tisíce zomrelých, v očakávaní vzkriesenia, pretože len za obdobie, na ktoré máme overiteľné informácie z matrík zomrelých Farského úradu Žilina-mesto, a to od roku 1710 do roku 1909, teda bez jedného roku celých 200 rokov, bolo pochovaných v areáli Kostola sv. Štefana, ale aj pod podlahou vo vnútri kostola a v krypte pod oltárom, viac ako 3300 zomrelých.

Prvou pochovanou, ktorej meno vďaka matrike zomrelých poznáme, bola Anna Sedliačková, ktorá zomrela 3. februára 1710 vo veku 60 rokov.

Nasledujúci krátky zoznam vychádzajúci z matriky zomrelých žilinskej farnosti nám ukazuje, ako boli zapisované miesta uloženia jednotlivých zomrelých, ktorí boli pochovaní v areáli Kostola sv. Štefana:

v krypte sv. Kráľa - 2 pochovaní
v krypte sv. Štefana - 4 pochovaní
sv. Kráľ - 67 pochovaných
sv. Štefan - 1764 pochovaných
Závodie Králik - 2 pochovaní
mimo múrov - 1 pochovaný
bez udania miesta pohrebu - 1388 pochovaných

Niekoľko poznámok k zoznamu:
Krypta sv. Kráľa a Krypta sv. Štefana je jedno a to isté miesto, akurát ten, kto zapisoval úmrtie do matriky, použil pre kryptu iný názov.
To isté platí aj pre okolie kostola, niekedy je uvádzané ako sv. Kráľ, niekedy ako sv. Štefan a niekedy ako Králik.
U mnohých zomrelých nie je uvedené miesto pochovania, ale možno s istotou predpokladať, že boli pochovaní v areáli Kostola sv. Štefana, pretože sa jednalo o našich predkov, Závodčanov, hoci v minulosti sa na tomto mieste pochovávali aj zomrelí z okolia, napr. Strážova, Bytčice, Ilového, ale aj zo Žiliny.
Pohreb mimo múrov areálu, ktorý je zapísaný v matrike, je spojený so samovrahom, ktorý nemohol byť pochovaný do vysvätenej pôdy cintorína. Stalo sa to v roku 1878.
V krypte sa, podľa zápisu v matrike, pochovávalo v roku 1765 až 1779. Viac poznámok o pochovávaní do krypty kostola sv. Štefana v matrike zomrelých nie je.
Je s istotou zrejmé, že v okolí Kostola sv. Štefana sa pochovávalo aj pred zavedením prvej matriky, a preto je počet pochovaných výrazne vyšší, ako v matrikách zdokumentovaný počet z obdobia rokov 1710 až 1909.

Prečo je rok 1909 uvádzaný ako konečný? V tomto roku sa uskutočnil posledný pohreb v tomto areáli. Presne dňa 10. decembra 1909 bola pochovaná Žofia Lalinská rod. Sibilová, vdova po Jozefovi Lalinskom, ktorá zomrela 9. decembra 1909 vo veku 60 rokov:

Pri tomto zápise síce nie je uvedené, že sa jedná o posledný pohreb na tomto cintoríne, ale už v nasledujúcom zápise, ktorý sa týka Závodia, presnejšie zo dňa 20. decembra 1909, je uvedené, že zomrel Jozef Kemka, manžel Anny Cepcovej, vo veku 72 rokov a pochovaný bol dňa 21. decembra, ale už nie ku Kostolu sv. Štefana, ale na obecnom cintoríne v Závodí, teda na cintoríne, kde Závodčania pochovávajú svojich zosnulých dodnes:

Zaujímavosťou, ktorú by nikto nevymyslel, je, že zosnulý Jozef Kemka má ako zamestnanie uvedenú profesiu „hrobár“.

Ako keby sa pochovávanie pri Kostole sv. Štefana symbolicky uzatvorilo práve smrťou hrobára Jozefa Kemku.

Pamätník pri kostole

Pri príležitosti oslavy titulu kostola a patróna Farnosti Žilina-Závodie svätého Štefana-kráľa bol po slávnostnej svätej omši v nedeľu 18. augusta 2019 odhalený a požehnaný pamätník pripomínajúci pietny charakter celého areálu kostola.
S myšlienkou umiestniť v blízkosti kostola tabuľu, ktorá by upozornila návštevníkov najstaršieho žilinského kostola na to, že sa nachádzajú na mieste, na ktorom odpočívajú naši predkovia zo Závodia, Bytčice, Strážova a Žiliny, ktorí tu boli po stáročia pochovávaní, prišiel pán Ing. Peter Bronček, ktorý celé dielo financoval z výnosu predaja svojho zborníka o histórii Závodia, ktorý bol predstavený v Kostole sv. Štefana rok predtým.
Pamätník v tvare jednoduchého stĺpa s bronzovou tabuľou a krížom má nielen pripomínať posvätnosť miesta, ale aj pozvať na modlitbu za zomrelých a zároveň slúžiť ako miesto, na ktorom je možné zapáliť sviecu a spomenúť si aj na závodských rodákov pochovaných kdekoľvek na svete.
Pamätník požehnal vdp. Peter Staroštík, správca banskobystrickej katedrály.

Autori textu: Peter Bronček a Štefan Fábry

Použité pramene: https://www.familysearch.org
Žilinská Matrika zomrelých