Krátka história Kostola sv. Štefana, kráľa v Žiline

Kostol sv. Štefana, kráľa, nachádzajúci sa na mierne vyvýšenom teréne na pravom brehu rieky Rajčanka, je zrejme najstaršou architektonickou pamiatkou na území mesta Žilina.

Vznik kostola sa datuje do rokov 1200 až 1250 a bol postavený v neskororománskom slohu v približne rovnakej vzdialenosti od vtedy existujúcich menších osád tak, aby slúžil kresťanom z blízkeho, ale aj širšieho okolia, a to možno vrátane južných Kysúc. Najstaršia písomná zmienka o kostole sa nachádza v Žilinskej knihe z roku 1429.

Bohatá umelecká výzdoba kostola má celkom štyri etapy.
Najstaršia je lineárna maľba, ktorú možno pripísať rádu dominikánov. Tí v prvej polovici 13. storočia pôsobili v Kláštore pod Znievom. Z tohto obdobia pochádza aj „žehnajúca Ruka Pána“ v strede polkruhu v svorníku apsidy, ale aj štyri psie hlavy, ktorým z papúľ vychádzajú rebrá (resp. sa javia, akoby chrlili štvoraký plameň na 4 svetové strany, čo môže pripomínať legendu o sv. Dominikovi a jeho matke, ktorá ho pred jeho narodením duchovne videla ako psíka s fakľou, ktorou zapaľuje celý svet).
Okolo roku 1300 boli v apside tohto kostola namaľované nástenné fresky, ktoré zobrazujú dvanásť apoštolov; osem z nich je umiestnených na severnej strane a štyria na južnej. Tieto fresky tvoria druhú etapu výmaľby kostola.
Treťou etapou je postava Krista Pantokrátora v mandorle nesenej anjelmi. Tento výjav z druhej polovice 15. storočia sa zachoval len fragmentálne, pretože omietka na strope chóru neskôr spadla.
Štvrtou a najmladšou vrstvou malieb sú postavy štyroch uhorských svätcov sv. Štefana, sv. Imricha, sv. Ladislava a sv. Alžbety Uhorskej. Tieto maľby sčasti prekrývali staršie umelecké vrstvy (oblúčkový vlys, kvádrovanie a rebrá so svorníkom vo vrchole klenby), preto boli zamaľované a dnes ich nie je vidieť.

V roku 1762 uskutočnili jezuiti rozsiahlu prestavbu kostola. Románske okienka v južnej stene lode zamurovali a nahradili ich novými barokovými oknami. Podobné pribudli aj na severnej strane lode. Zamurovaný bol aj pôvodný vchod v južnej stene lode a nový bol vybúraný na západnej strane. Odstránil sa aj pôvodný rovný drevený strop z obdobia gotiky, ktorý bol nahradený tehlovou barokovou klenbou. Drevené zábradlie chóru dostalo oblý tvar a v jeho strednej časti jezuiti umiestili päť olejomalieb – obraz Zmŕtvychvstania Krista a troch uhorských kráľov: Leopolda, Henricha a Šalamúna. Postava štvrtého kráľa Baltazára je dodnes záhadou.
O tejto prestavbe kostola jasne hovorí aj chronostikon umiestnený na víťaznom oblúku medzi svätyňou a loďou kostola, v ktorom je umiestnený text: ConCLVsI FoeDere MVrI, čiže: Múry vybudované (uzavreté) podľa (dohodnutej) zmluvy. Z textu je možné vyčítať letopočet 1762.

V priebehu 19. storočia kostol slúžil ako vojenský sklad; vtedy podľahli skaze lavice kostola a aj väčšina jeho zariadenia, okrem bočných oltárov, ktoré sa zachovali, pretože ich namaľoval neznámy maliar až koncom 19. storočia. Oltárne obrazy zobrazujú Pannu Máriu Nepoškvrnenú a Kalvársku scénu s ukrižovaným Kristom.

V priebehu 20. storočia bol kostolík značne poškodený a schátraný, ako to dokazuje ešte aj fotografia z roku 1970:

Jeho „znovuzrodenie“ sa začína v roku 1949, keď v ňom akad. mal. Mojmír Vlkoláček (1915 – 2007) objavil vzácne nástenné maľby na chóre, v apside a na východnej stene lode. V tom čase sa o týchto maľbách nevedelo, lebo boli prekryté niekoľkými vrstvami vápenných náterov, miestami hrubými až 8 cm. V nasledujúcich rokoch 1950 – 1956 sa v kostole uskutočnili reštauračné práce – konzervovanie a reštaurovanie nástenných malieb.
Najnovší výskum a reštaurovanie malieb sa realizoval v rokoch 2008 a 2009. Ráz kostola sa vtedy zmenil, výtvarne sa zjednotila omietka čelných stien lode s novoobjavenými konsekračnými krížmi a s omietkou celej lode.

Čo ešte vieme o Kostole sv. Štefana?

Kostol určite vznikol ako jednoliata stavba, o čom svedčia napr. aj fragmenty osekaných kamenných ríms z rovnakého typu kameňa. Tie dokazujú jednu stavebnú etapu svätyne, chóru a lode kostola. Pri odstraňovaní druhotných zásahov z opráv na postavách apoštolov boli nájdené aj zamurované protiľahlé otvory po drevenom tráme. Tie pokračujú ďalej až do rohov východnej steny lode, na nárožiach sú zalomené a pokračujú v severnej a južnej stene lode. Pôvodne v nich boli osadené armovacie trámy, ktoré pravdepodobne vyhnili. Aj tieto otvory sú dôkazom o vzniku celého kostola v jednej stavebnej etape.

V otvoroch boli nájdené vývržky sovy plamienky driemavej. Podľa ornitologicko-osteologického výskumu tam sovy hniezdili minimálne 20 rokov, čo znamená, že v časovo presnejšie neurčenom období bol kostol dlhší čas nepoužívaný.

V bezprostrednom okolí kostola bol stredoveký cintorín, do ktorého sa pochovávalo až do konca 19. storočia. Len v blízkom okolí kostola a najmä pri zaniknutej kaplnke-kostnici bolo lokalizovaných cca 80 hrobov.

V areáli kostola sa pri výskumných archeologických prácach v r. 2000 našlo 27 mincí datovaných od polovice 15. storočia do polovice 18. storočia.

Dnes je kostol pomerne dobre zrekonštruovaný (v týchto rokoch prebieha oprava jeho strechy a krovu), slúži ako farský kostol pre Farnosť Žilina-Závodie, a vyhľadávaný je nielen pre svadby a krsty, ale aj pre denné bohoslužby, ktoré sa v ňom konajú.

Autor textu: Štefan Fábry
Foto: archív farnosti a Štefan Fábry

Výrez s Kostolom sv. Štefana z mapy Michala Ruttkaya-Nedeckého z roku 1747.
Je to najstaršia podrobná mapa Žiliny a blízkeho okolia.
Na mape je znázornený aj pozemok patriaci ku kostolu.