Farnosť Žilina-Závodie

Kostol sv. Štefana Uhorského

* * * * * * *

Tu sa nachádzajú preklady textov historických kánonických vizitácií Farnosti Žilina. V čase, keď sa konali, bol Kostol sv. Štefana "filiálnym" kostolom, ktorý prináležal k materskému farskému Kostolu Najsvätejšej Trojice v centre mesta. 
Mnohé rukopisné texty sú ťažko čitateľné, preto je ich preklad len orientačný...
Za preklad latinských rukopisov srdečne ďakujeme pani Beáte Peknej z Rajeckej Lesnej.

Kánonická vizitácia 17. augusta 1828

Farnosť Žilina vizitoval 17. augusta 1828 nitriansky biskup a historik Jozef Vurum. V jeho Kánonickej vizitácii je o Kostole sv. Štefana napísané nasledovné:

Kostol sv. Štefana, kráľa

Kostol sv. Štefana, kráľa leží mimo mesta, smerom na juh, vo vzdialenosti asi pol hodiny [od Žiliny], izolovaný od všetkých budov, vedľa cesty vedúcej do Závodia, v tesnej blízkosti farskej role. Postavený je na suchom mieste a je ohradený vyšším múrom, ktorý obopína aj cintorín. Krypta v strede tohto kostola, nakoľko nie je upravená, je uzavretá.

Vonkajšia štruktúra tohto kostola

Kostol je postavený z pevných materiálov, má pevnú klenbu, kamennú dlažbu, svätyňu nedávno pokrytú šindľom. Na veži je namiesto kríža kovový kohút. Nad svätyňou vyčnieva vežička, na ktorú sa vystupuje zvonku po drevených schodoch a na ktorej sú umiestnené dva zvony; jeden má asi 75 libier, druhý 25 libier. Či sú tieto zvony posvätené, sa pre nedostatok dokladov nedá zistiť.
Taktiež nie sú doklady o tom, kedy a kým bol tento kostol postavený. Avšak z jeho štruktúry a z gotických charakteristických znakov, ktoré sa nachádzajú na stenách svätyne, je zrejmé, že kostol je starý. Stopy posvätenia tohoto kostola, čo je zaznačené aj v Kanonickej vizitácii z r. 1767, naznačuje kríž, ktorý tam kedysi urobili nekatolíci, aby tieto stopy zakryli. Tieto však sú teraz obnovené. Doteraz sa neslávi výročie tohto kostola, bolo by však veľmi vhodné, keby sa určilo, aby sa toto výročie slávilo v nedeľu po sviatku Nájdenia pravej ruky sv. Štefana, čiže v nedeľu po 30. máji, alebo v deň tohoto sviatku, ak padne na nedeľu.

Vnútorná štruktúra tohto kostola

Chór kostola, na ktorý sa vychádza po drevených schodoch zvonka, je drevený. Na ňom sa nachádza pozitív, čiže harmónium, so 4 mutáciami, ktoré si však v súčasnosti nutne vyžaduje opravu, nakoľko jeho používanie je potrebné pri pohreboch, pri niektorých pobožnostiach, ktoré sa tu v priebehu roka konajú, najmä však na sviatok Božieho Tela.
Murovaná kazateľnica sa nachádza po boku kaplnky v blízkosti kostola.
Krstiteľnica tu nie je a ani posvätné oleje sa tu neprechovávajú.
Hlavný oltár s obrazom Patrónky Uhorského kráľovstva a sv. kráľov Štefana a Ladislava, ktorí jej obetujú korunu Uhorského kráľovstva, je zasvätený sv. Štefanovi, kráľovi. Jeho oltárny stôl je murovaný.
Nachádzajú sa tu aj dva menšie oltáre, umiestnené po stranách svätyne. Pravý je zasvätený trpiacemu Spasiteľovi, druhý Nepoškvrnenému Počatiu Panny Márie. Oba majú murovanú menzu.
Za sakristiu slúži priestor za hlavným oltárom, kde je umiestnená aj skriňa pre bohoslužobné rúcha.


Kánonická vizitácia 5. septembra 1767

Farnosť Žilina bola vizitovaná 5. septembra 1767 za biskupa Jána Gustíniho Zubrohlavského. V jeho Kánonickej vizitácii je na stranách 377 až 380 o Kostole sv. Štefana napísané nasledovné:

Kostol sv. Štefana, kráľa

Pochádza skôr od staroveku, čo sa javí zo stavby, je celý murovaný, a teraz už nielen vo svätyni, ale aj v lodi je zaklenutý, lebo v roku 1763 dostal klenbu z Kubiczovej zbožnej základiny 100 zlatých florénov. Opadávajúca omietka, ktorú naniesli nekatolíci, odhaľuje konsekračné znaky a starobylé maľby. Zasvätený je ku cti sv. Štefana, kráľa, na deň ktorého sú udelené odpustky.
V kostole sú tri oltáre: hlavný má v strede obraz, predstavujúci Patrónku Uhorského kráľovstva a svätého kráľa Štefana a svätého Ladislava prinášajúcich jej kráľovský diadém s uhorským znakom. Oltárna menza je murovaná, je opatrená tromi prestieradlami, štyrmi svietnikmi, zábradlím, oltárnym kameňom a krížom s Ukrižovaným, v strede tabuľkami, (poduškami), zvončekom, a maľovanou oltárnou tkaninou. Druhý bočný menší oltár Utrpenia Pána predstavuje jeho obraz so spolutrpiacou Matkou a sv. Jánom, stojacimi pod krížom. Tretí (oltár) je zasvätený Preblahoslavenej Panne počatej bez poškvrny; spolu s predošlým (oltárom) sa poskytuje na požiadanie k sláveniu svätej omše.
Na drevenom chóre je pozitív so štyrmi registrami, murované sedadlo je umiestnené v exteriéri. Drevená zvonica trochu vyčnieva nad strechu kostola, v nej sú dva malé zvonce, jeden zasvätený sv. Štefanovi, druhý sv. Ladislavovi.

Posvätná výbava

štefanského kostola je nasledovná:
kalich z akéhosi zmiešaného kovu (matérie), dokonalá práca Gürtlera, avšak pozlátený s podobnou paténou jeden kus, starobylé ornáty rôznej farby dva, čierny jeden, korporály označené písmenom R štyri kusy, purifikatóriá štyri, humerály dva, uteráky (ručníky) štyri kusy, superpelícia jedna, alby dve, cingulá dve, kríže postriebrené nové z dreva dva (postavy na oboch pozlátené).
Drevený maľovaný krucifix jeden, drevené svietniky potiahnuté striebrom štyri kusy, pomaľované rôznou farbou dva, červené dva. Oltárne prestieradlá štyri kusy, misály dva, zvončeky päť kusov.
Platničková panvička postriebrená jeden kus, ampulky štyri kusy, elegantné oltárne podušky štyri kusy, obyčajné, jednoduché štyri, plátno na utretie kalicha jedno, cínové umývadlo jedno, mosadzný lampáš jeden, medené náčinie na svätenú vodu jedno, kánonové tabuľky postriebrené tri, iné podobne maľované striebrom tri, s farebnými zoznamami tri.
Jeden pozitív alebo malý organček.
Zvony vo vežičke dva.
Nosidlá [zrejme na rakvu] jedny, kropenička jedna, pohrebný kríž jeden. Dva kľúče od kostola.

Príjmy tohto kostola

Po prvé, má pozemok nazývaný Na Rudinách, ktorý pojme 44 korcov a ktorý je od roku 1765 za rentu 22 zlatých florénov prenajatý na šesť rokov Jurajovi Plánkovi; nájomná zmluva je uvedená na konci vizitácie pod značkou aa. Miestnemu farárovi a magistrátu sa však prikazuje, aby nepodpisovali zmluvy o prenájme týkajúce sa kostola na viac ako tri roky, koľko povoľujú posvätné kánony. Z nájmu tohto pozemku prijme kostol 22 florénov.
Z cintorína od dospelých po 25 grajciarov, od detí po 15 denárov, teda 6 florénov a 25 denárov. Ak má však niekto chudobný dôvod, za zvonenie, za každú štvrťhodinu po 5 denárov, teda 1 florén a 30 denárov. Od nekatolíka, keď zomrie, pochová sa mimo cintorína, a zvoní sa podľa starého zvyku, pre kostol po 50 denárov. Zo zvončeka a ofier prispejú cca 3 florény, ďalej má tento kostol kapitál 184 florénov, úrok ktorého činí 11 florénov a 4 denáre.
Súhrn príjmu kostola je 43 florénov a 59 denárov. 

Kapitál je totiž elokovaný:                                                                                               

1. Jánovi Novosadovi 50 florénov (záväzky pod písmenom bb),
2. cechu gombikárov 50 florénov (záväzky pod písmenom cc),
3. Michalovi Rúčkovi 30 florénov (záväzky pod písmenom dd),
4. Kataríne Kodrichovej 20 florénov (záväzky pod písmenom ee),
5. Ondrejovi Virichovi 20 florénov (záväzky pod písmenom ff)
a 6. Ondrejovi Szlatinimu 14 florénov (záväzky pod písmenom gg).
Súhrn kapitálov je 184 florénov.


Kánonická vizitácia 19. júla 1699

V tejto kánonickej vizitácii je na strane 50, v texte opisujúcom Kostol Najsvätejšej Trojice (farský kostol),  zaujímavá poznámka:

...žilinský kamenný kostol zasvätený ku cti Najsvätejšej Trojice má... starobylý pozitív, ktorý bude zakrátko prenesený do Kostola sv. Štefana, kráľa...

Na strane 55. nachádzame text opisujúci Kostol sv. Štefana. Jeho preklad je približne takýto:

K tejto farnosti [Žilina] náleží filiálny (Kostol) sv. Štefana, kráľa... Je kamenný, dosť široký, bez veže, ale obohnaný dobrým múrom; nachádza sa na rovine medzi Žilinou a Závodím. Má primeraný oltár a vhodné miesto pre ďalšie dva [oltáre], dobrý sedes, chórus s malým pozitívom. Jeho svätyňa má pevný oblúk, ale zvyšná časť je opatrená doskami a natretá.
Na rozľahlom cintoríne je istá kaplnka, v strede ktorej je malý oltárik a pred kaplnkou je kamenná kazateľnica (? sedes?) [lat. cathedra], avšak nevie sa, kto ju založil alebo ku cti koho je zasvätená. Pod strechou chrámu je zavesený malý zvon, slúžiaci na pohreby.
Ako referujú, no medzičasom to nemožno naisto konštatovať, tento kostol mal peniaze rozdeľované účastinami; okrem nich má nasledujúce príjmy: ofery na Veľkonočný pondelok, na Turíčny pondelok a na sviatok sv. Štefana, kráľa; tieto slávnosti sa končia procesiou za veľkej účasti hodnostárov z katolíckeho ľudu. [Kostol] má jednoduchý nábytok a ďalej nič.
K tomuto kostolu patria pozemky: Naledinách [Natedinach?; ide o nejaké lokálne pomenovanie] pri kostole, ktoré pojme približne 37 korcov, a ktorých osiatie prináša ročne od nájomníkov približne 22 zlatých a 26 grajciarov. Zvyšné pozemky, ktoré pojmú približne 7 a ½ korca, sú opustené (neosievané) z dôvodu ich neúrodnosti. Kostol má vďaka tomuto zaoptareniu príjem 30 zlatých rýnskych florénov.


Kánonická vizitácia 29. januára 1692

V tejto kánonickej vizitácii nachádzame na strane 109 ťažko čitateľný krátky text spomínajúci Kostol sv. Štefana. Jeho preklad by mohol byť takýto:

Jestvuje kostol mimo mesta zasvätený sv. Štefanovi, kráľovi Uhorského kráľovstva. Je nanovo vyzdobený. Má tri oltáre, všetky sú nové. Má aj dvojitú spovednicu. Počet starajúcich sa o náboženstvo a [annarium ?] sú traja emeritní pátri zo Spoločnosti Ježišovej, najviac dôstojný páter Juraj Košovič SJ, emeritný kňaz.
Má viacero... Po prvé, Kostol sv. Štefana kráľa je v záujme u grófa p. Cimsa[?] 2. U p. Michala Slatiniho nábožná základina 220 florénov. 3. Za akýsi pozemok získaných 75 imperiálov je u komunity. Zmenená u p. Cimsa a zobratá od onej vdovy, ako bol v r. 1678 požiar, 300 galónov. U p. Juraja Kapolku (Nopollu) 5 galónov.


Kánonická vizitácia 26. októbra 1674

V tejto kánonickej vizitácii nachádzame na strane 72 krátky text spomínajúci Kostol sv. Štefana. Jeho preklad je približne takýto:

Jestvuje nejaký Kostol svätého kráľa Štefana mimo mesta, náležiaci k tomuto materskému kostolu [Najsvätejšej Trojice]. Má niekoľko rolí (pozemkov), z ktorých pripadá tretí snop pre kostol vnútri mesta. Má nejaké prestieradlá a šatky na ruky, počet ktorých má v inventári farár.

 

nach oben