Kaplnka Božieho Tela

Kaplnku, resp. jej základy, ktorá sa nachádzala južne od svätyne kostola, odkryl archeológ Jozef Moravčík v roku 1995. Výskum trval 3 mesiace. Boli odkryté základy objektu s rozmermi 5 x 4,8 m, ktorý slúžil ako pohrebná kaplnka, v ktorej sa vykonávali pohrebné obrady a v jej dolnej časti sa ukladali kosti z porušených hrobov.

Kaplnka vznikla pravdepodobne koncom 14. storočia a svoju úlohu plnila asi do polovice 16. storočia. Po jej zániku postavili južne od nej novú, ktorá sa zachovala dodnes [1]. 

Renesančná kaplnka

Renesančná kaplnka vznikla podľa súčasných poznatkov asi v polovici 16. storočia. Pri jej budovaní bol použitý materiál zo staršej kaplnky Božieho tela, nakoľko sa zhodujú spôsobom murovania i použitým kameňom [2]. Súčasťou kaplnky je murovaná kazateľnica a inventár z roku 1763 tu uvádza aj oltár [3]. Podľa vizitácie z roku 1798 sa tu však príležitostne konali omše a azda aj iné obrady. Uvádza sa v nej, že okrem oltárika a desiatich lavíc nemá nijaký iný inventár. Keď sa v nej celebruje, všetko potrebné sa prinesie z kostola [4].

Poznámky:
[1] MORAVČÍK, J., ŠKVARNOVÁ, M., KRUŠINSKÝ, Š., História Žiliny 2. Kostol sv. Štefana-kráľa. Žilina, EDIS, 2002, s. 19 – 34.
[2] Tamže, s. 29.
[3] ŠA ZA-BY, MMŽ, A1.
[4] Kanonická vizitácia Žiliny, 1798.

Autor textu: Mgr. Drahomír Velička, PhD.
Text bol publikovaný v knihe Petra Brončeka (zost.) Závodie (2018).
Tu je uverejnený s láskavým dovolením autora aj zostavovateľa.

Renesančná kaplnka pri Kostole svätého Štefana predstavuje unikátny typ otvoreného sakrálneho priestoru s takzvaným poľným oltárom a kazateľnicou. Jej stavba je so svojimi architektonickými a výtvarnými prvkami vynikajúcou ukážkou architektonickej a výtvarnej tvorby v oblasti drobnej sakrálnej architektúry v období renesancie. Valená klenba s lunetami v interiéri je dekorovaná štukovou sieťou s rôzne profilovanými polychrómovanými terčami, ktorá predstavuje gotický estetický reminiscent. Fasády kaplnky nesú tiež relatívne bohatú maliarsku výzdobu. Priestor v úrovni korunnej rímsy zdobí maľovaný obiehajúci „vlys“ s geometricko-ftorálnym ornamentom. Piliere otvorenej arkády sú zdobené nárožným trojfarebným kvádrováním s obálkovým vzorom.

Autor fotografií: Štefan Fábry