Archeologický výskum interiéru Kostola sv. Štefana

Interiér Kostola svätého Štefana sa podrobil archeologickému výskumu od 3. do 14. júla 2000. Podarilo sa preskúmať severnú časť lode po celej dĺžke od jej spojenia so svätyňou po emporu na západnej strane (asi 1/5 plochy). Na tomto relatívne malom úseku lode kostola sa našlo iba 15 hrobov uložených v hlinito-štrkovitej vrstve v hĺbke 100 až 120 cm. Nachádzali sa na povrchu podložia a najhlbšie boli v hĺbke 150 cm od úrovne podlahy. Žiaľ, všetky skúmané hroby narušili pri opakovanom pochovávaní, pretože okrem hrobu č. 93 ostatným chýbali určité časti skeletu.

Už v povrchových vrstvách zásypu sa nachádzali niektoré drobné predmety aj strieborné mince (spolu 14 kusov), kým ďalšie boli vo väčšej hĺbke (60 až 80 cm), alebo priamo pri hroboch. Číslovanie hrobov pokračovalo od výskumu kaplnky r. 1995 (tu sa našlo 80 hrobov), preto sme sa dostali až k číslu 95.

Pri severozápadnom nároží svätyne (chórového štvorca) sa objavil aj malý kamenný základ o rozmeroch 100 x 104 x 100 x 97 centimetrov, ktorý vzhľadom na svoje umiestnenie slúžil najskôr ako základ kazateľnice. Tá sa spomína ešte v roku 1705, keď správca kostola vyplatil tesárskemu majstrovi za urobenie striešky nad kazateľnicou 20 denárov. Jej zánik možno dať do súvislosti s veľkou prestavbou kostola v roku 1762, keď pribudli v nárožiach lode dva nové bočné oltáre a kazateľnicu museli odstrániť. Podstavec valcovitého tvaru premiestnili do priestoru svätyne (chórového štvorca), kde teraz slúži ako krstiteľnica.

Najviac hrobov sa našlo práve pri tomto malom základe, ktorý mal výšku iba 66 cm a nebol previazaný s múrom svätyne, pretože medzi nimi bola vrstva hrubšej omietky, ktorá zachádzala do väčšej hĺbky popri stene múrika. Hroby č. 81 až 85 pozostávali iba z častí kostier a dokonca sa zdalo, že ich sem uložili dodatočne. Pod nimi sa nachádzali hroby č. 86, 89, 91 a 94 v pôvodnom uložení, ale aj s neúplnými kostrami. Pri hroboch bolo tiež niekoľko zaujímavých nálezov. Napríklad pri kostrách č. 91 a 94 boli strieborné mince Leopolda I. z roku 1682 a 1699, vedľa kostry č. 86 bol denár Leopolda I. z roku 1673 a časť koženej obuvi. Takmer celé čižmy sa našli aj na dolných končatinách hrobu č. 91 spolu so železným kosákom, uloženým konča nôh.

Najviac predmetov však pochádzalo z hrobu č. 89, kde bol pochovaný dospelý muž orientovaný v smere V – Z (na východnej strane chýbala lebka). Na pravej strane kostry boli zvyšky drevenej palice – železná bodka pri pravej nohe a železná hlavica s dutým vnútorným priestorom pri pravom ramene. V nej sa našli tri strieborné mince Leopolda I. z rokov 1695 až 1705, 1704 a 1705. Ďalšia bola pri pravom ramene neďaleko hlavice (Leopold I., rok 1698), piata bola v lone kostry pri zvyškoch koženého mešca (Leopold I., rok 1701), šiesta pri ľavom kolene kostry (Ladislav V., roky 1442 až 1444). Pri ľavej nohe kostry bol železný kosák a pri prstoch pravej ruky jednoduchý bronzový prsteň.

Spolu sa počas výskumu v kostole našlo 27 mincí datovaných od polovice 15. do polovice 18. storočia. Najstaršou mincou je razba Ladislava V. (roky 1442 až 1444) a najmladšou denár Márie Terézie z roku 1752. Okrem mincí razených v Kremnici (Ladislav V., Ferdinand II. aj Ferdinand III., Gabriel Betlen, Leopold I., Mária Terézia), tu boli razby z iných mincovní – z Olešnice, Vratislavi, Nisy, Opavy, Brehu (Sliezsko), dokonca aj grajciar z roku 1711 z Nemecka. Časové rozpätie mincí nie je veľké – 17. a 18. storočie, iba denár Ladislava V. sa vymyká z tohto ohraničenia, pretože pochádza ešte z polovice 15. storočia. Minca prevŕtaná malým otvorom slúžila zrejme ako amulet, ktorý ani nemusel patriť k hrobu č. 89; mohol pochádzať zo staršieho porušeného hrobu a do tohto sa dostal neskôr.

Hroby, skúmané v severnej časti lode, teda vôbec nepomohli pri presnejšom datovaní stavby. Boli dôkazom toho, že sa v interiéri kostola pochovávalo rovnako intenzívne ako okolo vonkajších múrov. Najviac hrobov sa našlo v severovýchodnom rohu lode, na mieste spojenia lode so svätyňou pri malom kamennom základe, ktorý slúžil ako podstava pre kazateľnicu. Nemožno vylúčiť, že základ narušil aj viacero starších hrobov, ktorých kosti sa nachádzali väčšinou v horných vrstvách sypkého zásypu čierneho sfarbenia.

V mieste hrobov č. 86, 89, 91 a 94 sa urobil pokus nájsť západný múr svätyne, ktorý sa tu mal podľa všetkého nachádzať, pretože sa predpokladalo, že táto časť kostola je staršia ako vlastná loď. Po prehĺbení sondy do štrkového podložia v hĺbke 150 až 160 centimetrov sa však žiadne staršie murivo nenašlo. Je možné predpokladať, že ho azda zlikvidovali pri budovaní krypty, ktorá vypĺňa priestor svätyne a svojím vstupom zasahuje do lode kostola, ale aspoň zvyšky múrov by sa tu boli zachovali. Pretože sa to nepodarilo dokázať, možno vysloviť názor, že aj terajšia svätyňa (chórový štvorec s apsidou), bola súčasťou už pôvodného kostola spolu s loďou. Dokonca ani len z vnútornej, ani z vonkajšej strany sa nezistila medzi nimi stavebná cezúra, ktorá by výrazne oddeľovala tieto časti kostola.

Predpokladaná rekonštrukcia výzoru kostola v roku 1260, juhovýchodný pohľad
(Smoláková-Oriško-Nagyová)

Navyše, keď sa neďaleko pôvodného vstupu do kostola v južnej stene lode našiel kamenný článok s valcovitým prútom románskeho oblúka, ktorý pochádza zrejme z pôvodného portálu, je najskôr dôkazom, že loď kostola má zrejme podobné datovanie ako svätyňa. Treba zdôrazniť, že vznik kostola sa nepodarilo presnejšie určiť ani po dvoch archeologických výskumoch, pretože sa nenašli priame dôkazy o jeho začiatkoch, ale iba určité indície, ktoré umožňujú iba vysloviť hypotézu, že kostol mohol vzniknúť už na konci 12. alebo začiatkom 13. storočia. Slúžil najskôr pre obyvateľov okolitých včasnostredovekých osád, rozmiestnených vo väčšej či menšej vzdialenosti v okolí kostola. Pôvodný vlastník Žiliny postavil túto sakrálnu stavbu pre svojich poddaných a neskôr, keď sa začalo formovať mesto, vznikol nový kostol v priestore dnešného farského Kostola Najsvätejšej Trojice.

Zhodnotenie doterajších poznatkov

Kostol svätého Štefana, kráľa, nachádzajúci sa v polohe Dolné Rudiny v Žiline, patrí k vôbec najstarším sakrálnym objektom na území celého severného Slovenska. Jeho začiatky siahajú možno na rozhranie 12. až 13. storočia. V tom čase slúžil najmä okolitým osadám známym pod názvom „terra de Selinan“ – dosl. Žiliňany, prvý raz písomne doloženým v roku 1208.

Počas siedmich storočí sa jeho vzhľad podstatne nemenil, iba veľká baroková prestavba v roku 1762 spôsobila, že loď kostola získala novší výraz. Preto niektorí bádatelia považovali túto časť kostola za mladšiu ako vlastnú svätyňu, ktorá pôsobí starobylejším dojmom, navyše keď jej interiér patrí k najbohatšie vyzdobeným objektom na celom území Slovenska.

Predpoklady o starobylosti svätyne a mladšom datovaní lode kostola sa však nepotvrdili. Nenašla sa nielen stavebná cezúra medzi nimi, ale ani múr na západnej strane svätyne, ktorý musel uzatvárať staršiu stavbu. Podľa doterajších výsledkov výskumov možno povedať, že Kostol svätého Štefana postavili niekedy na rozhraní 12. až 13. storočia, najneskôr v prvej tretine 13. storočia, ako jednoliatu stavbu, ktorá počas svojho jestvovania prešla viacerými zmenami. Možno ju považovať za unikát medzi kostolmi severného Slovenska.

Autor textu: Mgr. Jozef Moravčík

Text bol publikovaný v knihe História Žiliny 2, Kostol svätého Štefana-kráľa (2002).
Tu je uverejnený s láskavým dovolením autora.